|
Pri príprave výstavy „Slováci v Kanade“ sa narazilo na unikátny problém, ktorý Slováci v Kanade dodnes neriešili – komu v rámci 120-ročnej histórie Slovákov v Kanade patrí titul „osobnosť“. Slovensko-anglický slovník slovo „osobnosť“ v krátkosti prekladá ako V.I.P., alebo „very important person“ – „veľmi dôležitá osoba“. V krajine, ktorá sa hrdí rovnoprávnosťou a rovnocennosťou všetkých a všetkého, si musíme priznať, že sme si nevypestovali kult VIP. Z tohto pohľadu, keď by sme sa opýtali 10-tich kanadských Slovákov, kto je tu slovenskou VIP, každý by si nás spýtavo obzrel a možno nejako uviedol mená dvoch-troch ľudí, ktorí si tento titul možno zaslúžia.
Je to práve opakom toho, čo nájdeme v knihe, ktorá vyšla pod patronátom Domu zahraničných Slovákov v Bratislave a jeho bývalého riaditeľa Claude Baláža – „Sprievodca slovenským zahraničím“. Bez toho, aby sa niekoho v Kanade opýtali na názor, je v nej vyhlásených viac ako 20 ľudí za „naše osobnosti”. Znovu mi na um prichádza známe heslo: „O nás, bez nás“. A čo je ešte zaujímavejšie – kolektív, ktorý sa hlási k celému dielu, nemá ani potuchy o Slovákoch v Kanade. Iné slovenské komunity po svete sa zrejme tiež vyjadria o pravdivosti informácií „sprievodcu“, ale vyzerá, že kniha má už historicky známy problém v spoznaní Slovákov – čím sú ďalej od dnešnej slovenskej hranice, tým im menej rozumie kniha-sprievodca a aj DZS. Kvôli Slovákom v Kanade sa DZS nemusí veľmi snažiť túto knihu dostať do Kanady, lebo jej časť, pojednávajúca o tunajších Slovákoch, je len víziou a názorom ľudí, nepoznajúcich našu komunitu.
|
|
Problém o kanadských slovenských osobnostiach, keďže fakty sa nedajú dočítať v tejto alebo inej knihe, sa teda musí riešiť len doma, s ľuďmi, ktorí poznajú krajinu, prácu a život „našich osobností“. Žiaľ, táto práca nebola urobená v minulosti, a preto dnes už je veľmi ťažko nazerať do 120-ročnej histórie. Ale aj tak sa nemôžeme tejto práce vzdať, i keď to nebude možné komplexne urobiť v rámci výstavy „Slováci v Kanade“.
Treba vzdať hold ľuďom a organizáciám, ktorí sa v minulosti snažili urobiť aspoň náčrt prehľadu slovenských osobností. Jednou z najznámejších je Kanadská Slovenská liga a jej noviny Kanadský Slovák a v minulosti aj Kalendáre Kanadskej Slovenskej ligy. Kanadsko-Slovenská Národná Rada vydala niekoľko sprievodcov, ako napríklad katalóg „Prvé kanadské medzinárodné trienále slovenského umenia“. Viedla v 1990-tych rokoch viacero „recognition nights“ – večerov o známych Slovákoch v kanadsko-slovenskej komunite. V 1997. roku sa uskutočnil galaprogram a bola vydaná kniha „75 rokov slovenského folklóru v Kanade“, sponzorovaná dnešným Centrom kultúry a dedičstva kanadských Slovákov. Vzdala hold všetkým choreografom a manažérom slovenského folklóru. Takisto treba uznať dlhoročnú prácu pani Mary Biason, ktorá každý rok v jeseni, už počas viac ako 20 rokov, organizuje „Graduation Ball“ (študentov končiacich školu), na ktorom sa vyzdvihne jeden študujúci odbor a zostaví nekomentovaná brožúrka o všetkých Slovákoch, ktorí sa hlásia k tomu odboru, bez rozdielu, či sú už VIP alebo nie. Globálne teda, vďaka niektorým organizáciám a jednotlivcom, aspoň určitý materiál existuje, z ktorého je možné čerpať, ale takýto prístup k informáciám je ešte stále ako hľadanie ihly v kope sena.
Práca okolo katalogizácie kanadsko-slovenských osobností nebude ľahká. Ako na každom novom projekte, aj tu sa najprv budú musieť seriózne vyriešiť dielčie úlohy v rámci svojich organizácií: nájsť mená ľudí a lídrov, ktorí si dnes, po odstupe času, zaslúžia byť VIP. Nie každý predseda, tajomník, pán farár, umelec, choreograf alebo spisovateľ urobil dobrú prácu. Áno, možno mu treba poďakovať v rámci vlastnej organizácie, ale keď sa ich činnosť porovná s činnosťou ich rovesníkov na celom kanadskom území, tak môžeme byť prekvapení zistením, že iná osoba urobila oveľa významnejšiu prácu pre Slovákov v Kanade.
Odpoveď na otázku „Kto sú naše slovenské osobnosti v Kanade?“ nie je jednoduchá a, žiaľ, dnes v Kanade neexistuje ani jediný zoznam alebo celistvý, reprezentatívny názor o „top 20“ osobnostiach. Ďakujeme DZS za ich názory, ale skutočne môžeme len konštatovať, že ich názor v tomto prípade nemá bázu a ani nijaký iný podklad, na ktoré by sa mohli odvolať. Musíme však uznať, že z pohľadu Slovenska v knihe menovaní ľudia urobili dobrú prácu a treba im tú česť preukázať, ale nie v mene všetkých Slovákov v Kanade. Preto aj naďalej táto otázka ostáva nevyriešená a ak nič iné, tak výstava „Slováci v Kanade“ bude impetus-katalist pre jej riešenie. Skôr, ako vymrú ľudia, ktorí ešte majú aký-taký prehľad o prvých priekopníkoch, čo prišli do Kanady a dodnes nedostali titul VIP – „slovenská osobnosť“.
|